Slow travel v Apúlii: Ako chutí a vonia juh Talianska

Pôda je červená ako tehlový prach, more azúrovejšie než si viem predstaviť, olivové háje skrývajú dávne príbehy a pod slnkom sa lenivo rozťahujú viniče Primitiva. V mestečkách je vždy cítiť vôňu čerstvo vypratej bielizne a polia sú farebnejšie ako dúha. Maky sa tiahnu za slnkom a vzduch je sladký a korenistý. Poďte sa so mnou vydať na cesty za tichom, ktoré nie je prázdne. Naopak je plné pocitov, štruktúr a spomienok. 

Keď sa povie Apúlia, mnohí si predstavia trulli – ikonické kamenné domčeky s kužeľovitou strechou. A hoci Alberobello je krásne, zároveň je i turistický magnet. Stačí odbočiť len o pár kilometrov ďalej a všetko stíchne. V Locorotonde vás obklopí pokoj. Martina Franca zaujme symetriou, kaviarničkami a balkónmi. Cisternino vás bielymi uličkami zavedie do minulosti. No a Ostuni? Toto mesto ma úplne dostalo. Vznáša sa na kopci ako biela vlna. Ráno patrí raňajkám v Burro Cafe, aperitivo chutí najlepšie na terase Borgo Antico Bistrot, keď sledujete, ako sa na horizonte objímajú more a zem. V Acquasanta Dispensa e Vino objavíte presne také vína, aké chcete, hoci nie sú známe. Naturálne vína v malom vinárstve Loco – vini artigianali sú zase drsné a nevyspytateľné. Vittorio vám ich naleje s iskrou v očiach a úsmevom, ktorý hovorí: „Toto nie je pre každého. Tak ochutnaj.“ Ak v mestečku Castellana Grotte ako ja vynecháte neskutočné jaskyne, nevadí. Osteriu Caroseno však odporúčam nevynechať. Domáce suroviny, poctivé ruky a rešpekt k prírode. Zážitok v naturálnom vinárstve La Cattiva tiež totálne schvaľujem!

A potom sú tu masserie, malé usadlosti, niečo medzi talianskym vidieckym snom a architektonickou poctou krajine. Masseria nie je hotel, je to pocit, že čas plynie inak. Pomalšie, poctivejšie. V masseriách Moroseta, Dagilupi, La Carrube, Borgo Gallana alebo Casa Madre by som pokojne strávila aj celé leto. 

Neokázalá krajina sa cestou z Bari na juh mení na mozaiku farieb. Na jednej strane vysoké útesy, tyrkysové more a  reštaurácie s rybacími špecialitami, vo vnútrozemí vinárstva a olivovníky. V mestečku keramiky Grottaglie to vonia hlinou a glazúrou. Nie je to folklór, ale živé remeslo. Zastavte sa v ateliéri Studio Cromie a načerpajte umenie. A večer? Odporúčam len tak byť vo Vineria dal Medico s pohárom lokálneho vína z Mandurie a tanierom syrov. Lecce je zase úplne iné. Mesto pripomínajúce Florenciu má štýl, ale bez snahy zaujať. Progetto dáva priestor súčasnému umeniu – je komunitným a inkluzívnym miestom pre všetkých, odporúčam však vopred si rezervovať miesto. V La Zie Trattoria Casereccia servírujú čerstvé orecchiette, v novootvorenom bistre Mariella lokálne sendviče scarpettina a v bare AlVentuno s aperolom v ruke pochopíte, že vám nič nechýba ani neutečie. Nič mi nechýbalo ani v historickej usadlosti Masseria Francescani a ich reštaurácii Fran, ktorá ponúka zážitok z kuchyne typu farm-to-table, kde sa lokálne suroviny menia na minimalistické, no sofistikované jedlá a každý detail, od keramických tanierov po vôňu čerstvých byliniek, je premyslený.

Cestou na juh sa krajina ešte viac vyprázdňuje. Menej turistov, viac priestoru, viac mora. V Santa Cesarea Terme sa slnko láme o biele útesy a z terasy Taverna del Porto chutí všetko lepšie. Slano, čisto, čerstvo. Stačí olivový olej a pár citrónových kvapiek. O kúsok ďalej v Caffè d’Oltremare vám urobia skvelé tzatziki, chobotnicu alebo grécky šalát. Helénsky pocit nie je náhoda, v minulosti tu totiž žili Gréci a tón modrej a pokojný spôsob bytia odrážajú, že ich kultúrna stopa nikdy nezmizla. Otranto pôsobí ako idylický koniec sveta. Je tu more, ktoré sa mení na smaragd, úzke kamenné uličky a energia, ktorá baví všetkých, starých i mladých. Na prvý pohľad nenápadný podnik LʼOrtale Ristoro Salentissimo skrýva čarovnú záhradu, v ktorej vám naservírujú to najlepšie, čo Apúlia ponúka. Cava di Bauxite je bývalý lom, kde sa kedysi ťažil bauxit na výrobu hliníka. Dnes tu nájdete azúrové jazero obklopené červenými skalami a stredomorskou vegetáciou – akoby ste sa pozerali na maľbu. Okolie Sant̕ Andrea a Torre dell’Orso je ideálne na kúpanie a večera v Ristorante Lilith korunuje deň.

Niektoré mestá nie sú na programe dňa. Sú na chvíle medzi inými plánmi. V Monopoli sa ráno rozbieha pomaly. Ženy zametajú mramorové schody pred domami, z balkónov visí naškrobená bielizeň a večer sa uličky zmenia na bludisko, v ktorom sa chcete stratiť. Ak vám už cestoviny idú hore krkom, skúste nový fusion spot Alkimia – Sapori e Fusioni alebo sa presuňte do Masserie Spina, či rovno do mestečka Polignano a Mare. To je divokejšie. Dramatickejšie. Skaly strmo padajú do mora, vzduch vonia po soli a zmrzline. Turistické? Áno, ale v najlepšom slova zmysle. Stačí zobrať do ruky panino v Olio su pane, sadnúť si na múrik nad útesom a sledovať, ako sa odvážlivci vrhajú do mora. A nakoniec príde Bari. Mesto, ktoré vás buď zaskočí, alebo si vás získa. Niekedy aj oboje naraz. Chaos, surovosť, realita. Ale práve preto je nezabudnuteľné. Povinná káva v Caffé Cognetti, zmrzlina v gelaterii Gentile alebo ryba v Biancofiore. V Porto Franco – Vino, Cibo e Santi Spiriti si pred odchodom z Apúlie dajte pohár vína – chutí ako posledná kapitola knihy, ktorú nikdy nechcete dočítať.  

Apúlia prirodzene spája tradíciu a modernosť. Je to miesto, kde sa čas spomaľuje a vy máte konečne priestor žiť la dolce vita. Vychutnať si najjednoduchšie radosti. Šálku kávy, prechádzku historickými uličkami alebo deň na pláži. Vietor medzi olivovníkmi alebo šum azúrového mora. Niekedy netreba veľa: chvíľu chodiť pomalšie, jesť to, čo rastie za plotom. Neplánovať, nenaháňať sa. Len tak byť. Tu a teraz. Všetko toto a omnoho viac. Viac, ale vlastne menej. Na ceste k prítomnosti.