Silvia Manduľáková: Všestranný rozvoj dieťaťa je podstatný pre jeho zdravý vývoj

Snáď to nebude znieť ako chválenie, ale som pracovitá, až to hraničí s workoholizmom. Odmalička som precízna. A neviem sa hnevať. Mám rada ľudí, mám otvorené srdce. Život je príliš vzácny a príliš krátky, a preto okamžite odpúšťam. 

V lete mi banka po roku čakania schválila úver na vinicu, a tak mi pribudla ešte tretia aktivita. Mám novovybudovaný päťhektárový vinohrad na Tokaji, necelých sedemdesiat kilometrov od Zelenej Lagúny. Je to pridružený projekt popri hoteli. Keď boli počas covidu prevádzky na Slovensku nútene zavreté, mala som ako generálna manažérka čas premýšľať, čo ďalej. Chcela som nájsť produkt, ktorý sa môže využívať aj mimo prevádzky hotela, a zároveň byť sebestačná. V covide boli otvorené len lekárne, potraviny, e-shopy. Keď po pandémii nastala energetická kríza a neskôr kríza súvisiaca s vojnou na Ukrajine, mali sme výpadok v niektorých potravinách a surovinách. Vtedy som si uvedomila, aké je dobré, keď má hotel svoj vlastný produkt, ktorý si navyše dokáže dopestovať. Pre banky boli hotely, reštaurácie a kaviarne až donedávna rizikový sektor a dostali stopku na úvery. Podarilo sa mi však presvedčiť bankárov, že úrodná pôda je do budúcnosti podstatná. 

Päť hektárov vinice dokáže vytvoriť 15 000 fliaš vína. A keďže mám mladý vinič, práve teraz, od piateho do dvadsiateho piateho roku, bude v najlepšej kondícii. Už minulý rok som odkúpila úrodu, prenajala som si halu a vyrobila víno na skúšku, aby som zistila, či bude ľuďom chutiť, či sa bude predávať. Nesmierne si vážim prácu ľudských rúk, obdivujem všetkých, ktorí pracujú fyzicky a starajú sa o našu zem, pôdu. Napokon, výroba vína sa nesie celou históriou ľudského pokolenia. 

Čo sa týka mojej manažérskej práce, fixne si plánujem v prvom rade voľný čas. Keď sa dá, víkendy trávim s rodinou. Snažím sa nájsť si pauzu aj cez týždeň, väčšinou v piatky, lebo deti (majú 18 a 16 a študujú na gymnáziu) prichádzajú domov z internátu. Kedysi to bolo naopak: keď sa pred jedenástimi rokmi staval a potom otváral hotel Zelená Lagúna, bola som súčasťou celého procesu úplne od začiatku. Ocitla som sa v jednom kolotoči a nevplývalo to dobre na moje zdravie. Dokonca som skolabovala na prevádzke. Vzala som si z toho ponaučenie, naučila sa plánovať voľnočasové aktivity a následne na ne viazať tie pracovné. Samozrejme, občas nastanú urgentné situácie, ktoré mi zasiahnu aj do víkendu, ale potom si ich kompenzujem voľnejším pondelkom. Už viem, že by sa človek nemal dostávať do pracovného výtlaku a skúšať svoje limity.

Mám rada, keď sa s rodinou len tak túlame prírodou a nemusíme pozerať na hodinky. S deťmi milujeme zoologické záhrady, les, šport, kino... A čas pre mňa samu? Už šiesty rok sa v zime otužujem, chodím plávať do ľadovej vody. Tam dokážem perfektne vypnúť – v ľade sa koncentrujete iba na to, aby ste prežili. Prináša mi to neskutočnú úľavu, vyčistím si psychiku a zoceľujem telo. S malou skupinkou žien chodíme k Domaši, mám to hneď pri Lagúne, v zime je tam nádherne. Už sa na to teším!

Eductech som založila pred dvanástimi rokmi, rok predtým, ako som vstúpila do projektu Zelená Lagúna. Som vyštudovaná pedagogička, bývalá učiteľka technických predmetov, desať rokov som vyučovala na školách – od materskej cez základnú až po strednú, robila som aj majsterku odborného výcviku na strednej škole. Mám doktorát z didaktiky odborných technických predmetov. Zjednodušene povedané: mám doktorát z toho, ako učiť učiteľov učiť technické predmety. Je veľmi veľa technicky nadaných ľudí, ktorí pôsobia na školách, ale nie všetci vedia látku metodicky spracovať a podať. Doktorát som si robila v čase, keď som založila neziskovku. Chcela som sa tejto práci ďalej venovať, ale po reforme obsahu vzdelávania na základných školách na Slovensku v roku 2008 sa výrazne vyselektovalo technické vzdelávanie, zmenilo sa financovanie škôl, začali sa likvidovať dielne. Pamätám si časy, keď sme mali oddelenú špecifickú prípravu pre dievčatá, dielne pre chlapcov (spracovanie dreva a kovu) a potom pestovateľské práce, keď sa pracovalo vonku v záhrade a na pozemku. Boli to tri smery jedného predmetu, ktorý sa volal technická výchova, predtým pracovné vyučovanie. Teraz je to predmet technika. Kedysi naň bola časová dotácia minimálne dve hodiny za týždeň, v niektorých rozšírených programoch tri, a po reforme v roku 2008 ostalo 0,5 hodiny na týždeň, čiže dve hodiny za mesiac. Bol to obrovský škrt v rámci technického vzdelávania.