Stratiť väzbu, znova sa začleniť. Michaela Nagyidaiová o projekte Transient Ties

Týmto témam som sa začala venovať počas magisterského štúdia fotožurnalistiky a dokumentárnej fotografie v Londýne. Naši učitelia, tiež fotografi, umelci alebo aj vydavatelia nám ukazovali svoje práce a vysvetľovali, ako si vyberali námety. Viedli sme o tom dlhé debaty. Napadlo mi, že nemám dostatočne vybudovaný vzťah k prostrediu, z ktorého pochádzam. Vyvolávalo vo mne veľa otáznikov, rovnako ako emigrácia mojej starej mamy. Rozhodla som sa, že keď budem najbližšie v Bratislave, zavolám starkú na kávu a citlivo s ňou skúsim túto tému otvoriť. Tieto myšlienky boli a sú pre mňa dôležité, pretože som ich mala nevypovedané. Dodnes mi pripadajú fascinujúce, veď migrácia stále polarizuje spoločnosť. Nevedela som, aký mala stará mama vzťah k rodnej krajine a tiež som sa o nej chcela viac dozvedieť. Zároveň som sa v tom období chcela venovať projektu, ktorý by bol osobný a dlhodobejší. Len čo sa mi stará mama začala otvárať a z jednej kávy sa stali dlhé návštevy, počas ktorých mi nosila archívne materiály o Grécku a rozprávala o svojej ceste a živote bývalej utečenky v Česku a na Slovensku, vedela som, že sa projekt Transient Ties môže začať. Zaoberala som sa v ňom témami, ktoré boli aktuálne vtedy i dnes. Sprostredkúvam osobný príbeh, ten však môže zaujať veľa ľudí, ktorí majú podobnú skúsenosť – či už vlastnú, alebo rodinnú.

V Londýne s zrodil nápad na cyklus By the Creek, Opposite of a Meadow. Mama mi cez lockdown posielala staré fotografie, na ktorých trávila letá na Slovensku počas socializmu. Postupne som ju prosila o viac a viac fotiek a potom aj o fotky z otcovej strany. Chcela som sa nejako spojiť s rodným prostredím na Slovensku, od ktorého som bola v tom čase veľmi odpojená a tento spôsob mi dával zmysel. Neskôr som sa rozhodla vrátiť sa domov na tri mesiace cez leto a navštíviť lokality, kde moji rodičia trávievali letá ako mladí, keď bolo cestovanie luxusom, ktorý si nemohli dovoliť, no ktorý im nedovolila ani ich krajina. Cez to leto v roku 2020 som strávila veľa času v prírode na Slovensku, so starými aj novými kamarátmi. Celé to obdobie som si nesmierne užila. A práve vtedy vznikol aj projekt By the Creek, Opposite of a Meadow alebo Pri potoku, oproti lúke. Touto prácou som znovu začala skúmať krajinu, z ktorej som odišla ako veľmi mladá, obnovovala som si vzťahy k miestam a ľuďom.

Pri Transient Ties mi fotografie a staré dokumenty prinášala stará mama, neskôr som si ich hľadala aj ja v online archívoch, v našom lokálnom archíve v bratislavskej knižnici či v archíve v Aténach. Kombinujem ich podľa toho, ako ladia s mojimi fotografiami, väčšinou historické dokumenty či zábery párujem so svojimi fotografiami podľa lokality alebo nejakej vnútornej súvislosti.

Tým, že je o strate domova, rodiny a procese vyrastania, integrácie a neskôr hľadania sa v novej krajine. Myslím, že týmto si prechádza veľmi veľa migrantov. Ešte zložitejšie je to, ak nie ste človek bielej pleti. Moja stará mama mala ťažký osud, no stále to mala v určitých momentoch jednoduchšie ako migranti inej rasy, ktorí musia čeliť rôznym stigmám či agresiám. Projekt rezonuje s terajšími geopolitickými problémami, pretože presídľovanie neprestáva a v súčasnej svetovej situácii bude migrantov len pribúdať. Transient Ties síce poukazuje na migráciu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1946 – 1949 a veľa ľudí o nej ani nevie, no aj tak je to univerzálna téma. Klimatické zmeny, vojny, spoločenská či ekonomická nestabilita v krajinách, to všetko bude stále nútiť ľudí odchádzať preč z vlasti. Úprimne si myslím, že by toľko ľudí neodchádzalo, neopúšťali by svoje prostredie, rodiny a blízkych, keby nezvážili všetky ostatné možnosti a keby sa cítili bezpečnejšie v krajinách, z ktorých pochádzajú.