Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2025: Lebo umenie kultivuje našu ľudskosť 

Večer odovzdávania Cien Nadácie Tatra banky za umenie v roku 2025 bol presne takým momentom. Udalosťou, ktorá mala atmosféru, rytmus, energiu. Ako umelecké dielo, ktoré vzniká pomaly. Z detailov, z precíznosti, s ľuďmi, ktorí tvoria, aj s ľuďmi, ktorí stoja pri sebe. 

Tvorba je proces, ktorý nie je vždy vidieť. Práca v tichu, sústredené hodiny, jemné vrstvy, ktoré sa skladajú do výsledku. A rovnako sa už tri desaťročia skladá aj príbeh tejto ceny. Rok po roku, meno po mene, gesto po geste. Ako systematická podpora, ktorá dáva kultúre stabilitu. Stabilitu potrebnú v týchto náročných časoch viac než kedykoľvek predtým. 

Umelci darujú krajine svoj talent a spoločnosť sa im môže odvďačiť uznaním, rešpektom a podporou, aby mohli pracovať ďalej. Aj keď sa umenie nedá zmerať alebo vyčísliť, jedno je isté: bez neho je krajina len priestor. Michal Liday, generálny riaditeľ Tatra banky, to vo svojom úvodnom príhovore vystihol: „Umenie je dar, ktorý zmýva z duše prach každodennosti.“ Umenie nie je luxus. Je to niečo, čo z priestoru robí domov. Dve ocenenia – Hlavná cena a Mladý tvorca – sa udeľujú v šiestich kategóriách a ich kvalitu za tridsať rokov formovalo 42 porotcov a porotkýň z radov najvýraznejších osobností umeleckého a kultúrneho života. Doteraz bolo ocenených 272 umelcov. Tieto čísla nie sú iba štatistikou, ale aj dôkazom, že umenie na Slovensku má pamäť aj kontinuitu. 

Večer sa niesol v duchu lokálnej tvorby. Mnohí hostia prišli oblečení v modeloch slovenských dizajnérov a dizajnérok. Autenticky a s tichou hrdosťou. Aj ja som tento večer strávila v lokálnej móde. Spolu s laureátkou Terezou Nvotovou sme mali na sebe modely od Pavla Dendisa – návrhára, ktorého odevy prirodzene podčiarkujú osobnosť nositeľa. 

Adela bola oblečená v modeli od dizajnérky Terézie Feňovčíkovej, ktorá tvorí pod značkou freier. Jej pánsky oversized nohavicový kostým a slovo popol v podobe doplnkov boli jasným statementom. Symbolika, v ktorej popol neznamenal temnotu, ale očistu, bilanciu, chvíľu zamyslenia pred vykročením ďalej. A presne taký bol celý večer. Umenie ako reflexia. Umenie ako zrkadlo. Umenie ako prostriedok proti zabudnutiu. 

V kategórii audiovizuálna tvorba získala hlavnú cenu režisérka Tereza Nvotová za film Otec. Snímka, ktorá zarezonovala aj v medzinárodnom priestore, je intenzívnou sondou do pocitu viny, zlyhania a možnosti zmierenia. V kategórii divadlo ocenili režisérku Slávu Daubnerovú za réžiu opery Leoša Janáčka Příhody lišky Bystroušky v produkcii Slovenského národného divadla. Poetické dielo o plynutí času, prírode a cykloch života získalo v jej interpretácii nový, výrazne súčasný, esteticky čistý a emočne presný rozmer. Dizajnu kraľoval typograf Ondrej Jób, ktorý získal ocenenie za digitálne písmo Zed Icons – vizuálny systém ikon, ktorý posúva jazyk grafického dizajnu do modernej, flexibilnej podoby. V kategórii hudba zvíťazila Eva Šušková za autorstvo a interpretáciu albumu Šušková/Adamčiak – Konštelácie/Permutácie, ktorý vznikol pod hlavičkou vydavateľstva Real Music House. Album je prepojením hlasu a experimentu, ktorý má v sebe niečo hypnotické. Ako zvuková krajina, v ktorej sa dá stratiť aj znovu nájsť. Literárnu cenu získal Márius Kopcsay za román Dedo Lužko, ktorý cez pamäť rodiny mapuje minulosť a prítomnosť a dotýka sa dejín, normalizácie aj dnešnej spoločenskej neistoty. S pozorovacím talentom, ktorý je bolestivo i vtipne presný. A vo výtvarnom umení ocenili sochára Štefana Papča za sochu Imricha Karvaša – prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, významného ekonóma a osobnosť protifašistického odboja. Toto dielo skrášľuje vstup do Národnej banky Slovenska v Bratislave.

Súčasťou galavečera bolo aj vyhlásenie laureátov kategórie Mladý tvorca alebo tvorkyňa do 35 rokov. Ocenenie v kategórii audiovizuálna tvorba získala Rebeka Bizubová za dokument Spoveď mapujúci tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktorým si režisérka prešla na vlastnej koži. Slovo trauma má mnoho odtieňov. V kategórii divadlo ocenili režiséra Dávida Pašku za tri inscenácie Tatarka, The Bloody Sonnets a Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux, ktoré vznikli v spolupráci viacerých slovenských divadiel. Paškova tvorba ukazuje, že súčasné divadlo môže byť výpoveďou, ktorá sa dotýka histórie aj dneška, politiky aj intimity, pamäti aj identity. V kategórii dizajnu zaujala Karolína Kučerová s kolekciou Embrace, ktorá pracuje s jemnosťou ako postojom. Každý kus akoby bol navrhnutý pre konkrétny moment, konkrétny dotyk, rozprávajúc hlboko, intímne a presne. Hudobnú cenu získal Denis Bango pod menom FVCK_KVLT za album Mŕtva revolúcia. Album je surový, autentický a miestami až nepríjemne pravdivý. A presne preto ho dnes počúvame. V literatúre ocenili Viliama Nádaskaya za básnickú knihu Strmhlav, sliepňajúc. Poézia ako presný rez do sveta, ktorý sa rozpadá na fragmenty. A vo výtvarnom umení najviac zaujali Simona Gottierová, Adela Mede, Jakub Smiček a Juraj Gábor s intermediálnym projektom Ešte predtým, ako to povieš. S dielom, ktoré fungovalo ako stav zdieľanej citlivosti, zvuku, pohybu a neviditeľnej choreografie. 

Keď sa skončilo oceňovanie a doznel posledný potlesk, vo vzduchu zostal zvláštne krásny pocit. V časoch polarizácie, zrýchľovania a zjednodušovania umenie zostáva priestorom, kde stále cítiť, že sme ľudia.