Grape ZOO Mode On. Vstup na vlastné riziko

Festival Grape sa tento rok niesol v znamení mýtickej zoo a jeho vizuálna stránka bola možno ešte výraznejšia než samotná téma či hudobný line-up. Každý detail mal svoje miesto – od rozmiestnenia inštalácií a osvetlenia chodníkov až po každoročný dress code, tentoraz zvierací.

Medzi koncertmi sa dalo pokojne stratiť, objavovať nové tanečné i umelecké zákutia alebo sa len niekde zastaviť a sledovať ľudí naokolo. People watching na festivale? Samozrejme! Pri tohtoročných kostýmoch by bola škoda nepozerať sa. Tigrie a leopardie vzory, ale aj rohaté zvery, morské panny, zebry, medúzy, jednorožce. Práve táto nejednotnosť bola najlepšia. Každý vyzeral inak, no všetci zapadli do jednej klietky zábavy.

V areáli bolo cítiť, ako prirodzene vedľa seba fungujú veci, ktoré by ste za normálnych okolností asi nehľadali na jednom mieste. Cez deň ste mohli zájsť na diskusiu o architektúre, verejnom priestore či duševnom zdraví. A o chvíľu ste zistili, že už desať minút sledujete street basket, skúšate jazdu na kolieskových korčuliach alebo sa dívate dolu z labutieho kolotoča. Aj samotný priestor letiska bol poskladaný tak, aby sa v ňom stále niečo dialo. Stačilo sa motať a nasávať atmosféru. Presne v tom bol Grape príjemne neorganizovaný.

Hudobný program pritom vôbec nezaostával. Austrálski Parcels priniesli svoj charakteristický retro-popový zvuk, v ktorom sa miestami ozývali The Beatles, no zároveň zneli úplne po svojom. Počas koncertu dokonca vzdali hold Kavinskému a zahrali jeho Nightcall. Gleb si svoj koncert načasoval takmer filmovo – na špeciálnom pódiu vystúpil práve vo chvíli, keď slnko mizlo za horizontom, a jeho energia spolu so svetlami a meniacou sa oblohou vytvorili jeden z vizuálne najsilnejších momentov festivalu. Úplne inú náladu priniesla Jorja Smith. Jej hlas a energia fungovali samy osebe, bez potreby veľkých efektov. Yung Lean a Bladee predstavili temnejší, zvláštny a veľmi intenzívny svet. Práve tieto kontrasty ešte umocňovali celkový zážitok. Chet Faker nemal potrebu neustále udržiavať pozornosť svojich poslucháčov, naopak akoby ju na chvíľu dokázal zafixovať. Billy Barman rozbalili koncert, pri ktorom sa dav hýbal od prvej minúty, a Saul opäť potvrdil, že slovenská scéna má na Grape pevné miesto.

Stage Addict sa sústredil na českú a slovenskú rapovú scénu a ponúkol program s vlastným rytmom aj publikom. Nobody Listen svojimi najznámejšími skladbami roztancoval celý dav. Silnú stopu zanechalo aj vystúpenie Annet X; pohyb, hudba a vizuál v ňom fungovali ako dokonalý celok.

Možno práve v tom sa Grape trochu líši od iných festivalov. Nie je založený len na atraktívnych menách. Tie sú, samozrejme, veľkým lákadlom, no nie jediným. Ľudia sa každý rok vracajú najmä kvôli komunite, ktorá je o niečo mladšia, o niečo alternatívnejšia a o niečo drzejšia ako inde. Chodia sem tí, ktorí si radi vypočujú známeho headlinera, ale rovnako ochotne odbočia k niečomu, o čom ešte pred piatimi minútami vôbec nevedeli. A presne preto Grape funguje aj mimo stageov. V hudbe, priestore, architektúre, vizuáli aj všetkých tých detailoch, ktoré si možno ani neuvedomíte, kým sa po dvoch dňoch nevrátite domov.

Tento rok sme sa ocitli v zoo. Nabudúce sa podľa všetkého presunieme o pár storočí späť, Grape totiž avizuje stredovek. Zatiaľ necháme na fantáziu čitateľov, čo si pod ním predstaviť. Jedno je ale isté: ak organizátori dokázali z letiskovej dráhy spraviť zoologickú záhradu, rytierske súboje a zámky určite zvládnu hravo. A my sa rozhodne máme na čo tešiť.