Alexandra Kusá: Tak ako je vo futbale štvrtá liga, je aj v umení

Kýva mi cez nádvorie dočasného sídla Slovenskej národnej galérie (budova je v rozsiahlej a značne progresívnej rekonštrukcii) z požiarnych schodov bývalých Hurbanových kasární, ktoré v minulosti slúžili vojakom Armádneho umeleckého súboru, bola tu aj baletná sála a výtvarné štúdio. „Zvládaš to?“ volá, keď stúpam po strmej železnej konštrukcii. „Pripadám si ako v Pretty Woman, len v zuboch nemám ružu,“ odpovedám. Pobaví ju to. Decentný, ale vrelý bozk na líce – jeden, druhý a tretí, à la russe. Má na sebe džínsy, sivo‐modrý kašmírový sveter, ktorý ladí s kašmírovým šálom značky Hermès (jej pasia), vlasy v cope. Rezkou chôdzou ma vedie do svojej kancelárie s neprehliadnuteľným neónovozeleným číslom 324, na nohách antracitové poločižmičky. „Pamätáš si ešte, ako si mi ich poradila? Od tých čias v ničom inom nechodím.“ Pamätám... Nič sa nezmenilo. Akoby sme sa videli včera. A v tomto duchu sa bude niesť aj náš rozhovor. Čo znamená, že my dve rozhodne nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, rovno sa do nej pustíme. Samozrejme, ako inak než kultivovane.

Tomu sa ja, našťastie, veľmi nevenujem. Dobrý umelec = mŕtvy umelec. To sa u nás tak hovorí, zlý vtip. Umelec má vždy predstavu o svojom diele. A tiež ju má ten, kto ho posudzuje. Výhoda erbovej inštitúcie, pre ktorú pracujem aj ja, je, že má širší diapazón. Súčasné umenie je len jedna z jeho častí. Venovala som sa mu a mám aj svojich obľúbencov, ale ako sa hovorí po česky – „je to jízda“.

Je to veľmi zvláštny fenomén, ktorý sa ťažko vysvetľuje, pretože sa podobá láske. Keď má človek pred sebou talent, jednoducho to vie a cíti. Nemám na mysli len inštitúciu ako garanta určitej kvality, respektíve fachmana, ktorý sa na dielo pozerá cez prizmu odbornosti. Skúsenosť je v tomto prípade rozhodujúca. A tiež zázemie, výchova a vzdelanie. Komplexný súbor vlastností a vedomostí, ktoré sú kľúčové ako pri tvorbe, tak aj pri jej selekcii a hodnotení. Aj preto môže umenie „zvonku“ občas vyzerať ako alchýmia alebo cisárove nové šaty, v skutočnosti však to, že niečo funguje, stojí doslova na všetkom, čo človek v živote zažil a videl, čo prečítal, čo má naštudované, čomu sa venoval a čomu nie. Na prvý pohľad to nemusí fungovať a byť zrejmé, určité veci si skrátka vyžadujú hlbší ponor. Treba sa nimi viac zaoberať, viac ich skúmať. Ale moja skúsenosť hovorí, že človek obvykle okamžite a na podvedomej úrovni zachytí, či niečo za pozornosť a uznanie stojí, alebo nie.

Nedávno som bola členkou komisie pri posudzovaní absolventských prác na pražskej UMPRUM. Páči sa mi, ako inštitúcie tohto druhu povolávajú ľudí „zvonku“. Je to vyzývanie iného pohľadu, akési odstraňovanie rôznych nánosov... Nechcem hovoriť, že je to lepšie, rozhodne je však osožné, keď sa stretne viac pohľadov na tú istú skutočnosť. Prechádzala som Holešovickou tržnicou a fascinovalo ma, ako v tom celku zrazu jasne zasvietila nejaká vec. Stalo sa mi to. Čo je dobré, je dobré. Odfotila som si tie diela a aj som si povedala, že toho autora budem sledovať, ale nemám Instagram (celý „digitál“ je u nej počítačová hra na spôsob farmy, kde „nik neprehráva ani nevyhráva“ – pozn. red.). Ono to ale vždy býva tak, že veci, ktoré vás ešte majú stretnúť, vás niekde cestou aj opäť stretnú.

Ptá se
EVA SÝKOROVÁ ČOMBOROVÁ
V letech 1997–2002 žila v Torontu, kde studovala žurnalistiku a užité umění. V roce 2008 dokončila studium Filozofické fakulty UK v Bratislavě. Od roku 2010 do roku 2017 byla spolumajitelkou a generální ředitelkou největšího slovenského aukčního domu SOGA. V současnosti se věnuje platformě VIRVAR podporující slovenský
a český design. Soustředí se také na studium psychologie a jejích alternativních metod. Pravidelně přispívá do Vogue CS.

Odpovídá
ALEXANDRA KUSÁ
Vystudovala vědu o výtvarném umění na FF UK, kde absolvovala také doktorandské studium. Od roku 2000 působí ve Slovenské národní galerii na různých pozicích, vždy spojených s uměním dvacátého století, od
roku 2010 jako generální ředitelka. V letech 2008 až 2009 pracovala jako vedoucí odboru sbírek v Moravské galerii v Brně. Vedle kurátorské práce přednáší na FF UK na Katedře dějin umění. Věnuje se umění dvacátého století s přesahem do jiných disciplín.