Autentická realita je pro mně důležitým zdrojem inspirace, říká kostýmní výtvarnice Laura Štorcelová

Monika Sládková14. 12. 2025

Jej kostýmy neoblečú len telo, ale aj dušu postavy. vytvárajú jej minulosť, odhaľujú charakter a dopĺňajú to, čo nie je povedané priamo. Kostýmová dizajnérka a scénografka Laura Štorcelová hovorí o tom, ako sa kostým stáva druhou kožou.

Foto: Laura Štorcelová

Laura Štorcelová

Ste zakladateľkou nezávislého divadla NUDE. Ako by ste ho definovali niekomu, kto ho ešte nenavštívil?

Divadlo NUDE vnímam ako kreatívnu platformu pre slobodnú tvorbu. Venujeme sa site-specific a témam, ktoré rezonujú v spoločnosti. Divák sa na našom predstavení môže ocitnúť na lúke v oravských horách, v kaviarni počas plnej prevádzky, v súkromnom byte, v paláci, v pražskom klube, ale aj v kotolni.

Čo vás viedlo k jeho založeniu?

Túžba po slobode v dramaturgii, tvorivých princípoch a vizualite. Založila som ho s herečkou Lýdiou Ondrušovou, neskôr sa pridala režisérka Veronika Malgot. Hneď prvú sezónu sme uviedli oceňované predstavenie Ľúbim ťa a dávaj si pozor.

Intímne témy, ktorým sa venujete, sú osobné a zároveň spoločensky citlivé – sexualita, telo, materstvo. Prečo je dôležité ich otvárať?

V tichu a tme hľadiska získavame ako diváci potrebný odstup pozerať sa na to, čo nám chcú tvorcovia interpretovať alebo akú tému sa snažia otvoriť. Hľadisko vnímam ako bezpečné miesto, kde sa môžem smiať, plakať alebo len byť. Ak sa podarí katarzný moment, obohacuje to divákov aj tvorcov.

Ak by ste mali definovať dnešnú dobu jedným z vašich predstavení, ktoré by to bolo?

Amatéri od Divadla DPM hovoria o svete budúcnosti, kde všetky problémy ľudstva vyrieši umelá inteligencia a jedinou úlohou človeka je byť šťastný. Emily od NUDE, ktoré cez postavu sufražetky Emily Davison skúma správanie diskriminovaného jedinca zahnaného do kúta. Happy End od divadla Uhol 92, v ktorom postavy z gréckych mýtov a popkultúry hľadajú svoj nový výklad.

Niektorí ľudia radi sledujú ostatných na ulici a v hlave si o nich vytvárajú príbehy. Inšpiruje skutočnosť aj vás?

Autentická realita je pre mňa dôležitým zdrojom inšpirácie, zberu detailov a pocitov, ku ktorým sa po rokoch vraciam. Do jedného z predstavení som napísala text: ,,Utekala som aj preto, lebo som rada v pohybe, letiská ma neskutočne upokojujú, vlaky sú priestorom na fantazírovanie, metro je live fashion show – a meškania? Meškania nie sú problém, meškania sú nové príležitosti.“

Do akej miery sa pri stylingu držíte historickej vernosti a kedy si dovolíte interpretovať alebo experimentovať?

Zadanie takmer nikdy nevyžaduje dokumentovať dobu, ale skôr pocit alebo tému. Snažím sa vyťahovať si pre mňa podstatné prvky, ako sú strih, farebnosť, silueta, a s nimi pracovať voľne alebo v analógiách. Ak je kostým nenápadný, je za ním rovnako veľa práce, ako keď je výrazný.

Často využívate uniformy a jednotné oblečenie. Ako pristupujete ku kostýmom pre kolektívnu fotografiu? Spolupracujete s lokálnymi dizajnérmi, fundusmi?

Rada pracujem s archívmi a ak nakupujem, tak v second handoch a vintage shopoch. Spolupracujem s lokálnymi dizajnérmi a značkami ako Freier, MADbyMAD, Silviou Zrebnou, Patrikom Haazom, Petrou Kovacs, Neherou, Buffet clothing či obchodom Slávica.

Čo sa deje s kostýmami po derniére?

Herci predstavenia dostanú možnosť si kostým alebo jeho časť nechať a ten ďalej funguje v ich civilnom živote. Inak kostýmy putujú do divadelného fundusu, kde čakajú na opätovné využitie alebo transformáciu.

Text vyšel v devátém vydání Vogue Leaders.

Přidejte se k Vogue Leaders na LINKEDIN

Vogue

Doporučuje

Vogue Leaders