Päť insiderov a jedna téma: budúcnosť slovenskej módy

Každá lokálna scéna je svetom samým o sebe. Žije si vlastným tempom a mení podoby. Slovenská módna scéna dlho zaostávala za tou svetovou. Je to jednak (prirodzeným) odlivom talentov do zahraničia, jednak kúpnou silou obyvateľstva. Nová generácia dizajnérov, tvorcov, ale aj zákazníkov mení zabehnutú podobu, štruktúru i estetiku módnej scény. Slovensko na čele s Bratislavou má drive a silnú túžbu tvoriť. Píše nové dejiny. A s takýmto naladením to môže dotiahnuť poriadne ďaleko.

Kam teda smeruje slovenská móda? Čomu sa má vyhnúť? Na to som sa pýtala osobností, ktoré miestnu scénu pozorujú, podporujú, rozvíjajú a majú triezvy pohľad na jej klady aj zápory.

Slovenská (a česká) móda smeruje do obdobia skutočného rozvoja. Móda ako remeslo a biznis de facto v modernom ponímaní od prvej republiky neexistovala. Väčšina konfekcií sa šila v štátnych odevných závodoch, zvyšok sa realizoval cez konfekčné šitie. Naša módna scéna je po období „divočiny“ deväťdesiatych rokov a období tzv. predvývoja pripravená na novú éru. Pokiaľ budú naši dizajnéri dostatočne disciplinovaní, pokornejší a nebudú chcieť byť za každú cenu svetoví a in, majú šancu konečne zažiť všetky nuansy profesionálnej tvorby, vrátane toho, že sa ňou budú vedieť slušne uživiť. Svetová móda je v hlbokej kríze, všetky tromfy už použila, nemá svojmu publiku veľmi čo ponúknuť, s výnimkou ľudí závislých od trendov, ktorých tiež neustále ubúda. Fokus sa začína premiestňovať na kvalitný lokálny dizajn a unikátny produkt v dobrej kvalite a tomu úmernej cene – a to celosvetovo. Doba log a predražených handier je na ústupe. Ale pozor! Aj u nás máme diverzné spektrum, t. j. dizajnérov, ktorí sú originálni a koncepční a tých, čo „vykrádajú“ tvorbu iných alebo nešijú dostatočne kvalitne. Alebo aj, aj. Spotrebiteľa treba vychovávať, viesť ho ku kvalite, aby sám vedel rozlišovať. Tu apelujem aj na odbornú verejnosť a médiá, aby viac selektovali, koho podporia a o kom informujú, lebo do veľkej miery práve to definuje aj ich obraz a (ne)relevanciu. 

Budúcnosť slovenskej módy? V prvom rade dlhodobo zastávam názor, že niečo ako slovenská alebo česká móda, rovnako ako slovenský alebo český trh, neexistuje. Žijeme v širokospektrálnej previazanej globálnej spoločnosti, kde sa nemá zmysel baviť o príliš rozfragmentovanom teritoriálnom rozhraní, pokiaľ sa to netýka fyzickej lokácie a geospoločenského napätia. Kam smeruje módna tvorba a aktivity tvorcov pôsobiacich na Slovensku? V konkurencii a rozprestretí jedinečného, či skôr avantgardného potenciálu môžem menovať niekoľko umelcov, ktorí sú pre mňa skutočne výnimoční. A to sú dizajnéri ako Andrea Pojezdálová, Terézia Feňovčíková, Silvia Frohlich Zrebná, Petra Kovács, Katarína Chválová, Michaela Hriňová, Vivien Babicová a Dominika Kozáková. Tieto osobnosti robia podľa môjho názoru fashion design na svetovej úrovni po stránke invencie, originality, avantgardy a jedinečnosti. Je len dôležité, aby dostali viacero príležitostí a mali viac možností komunikovať a presadiť sa, či už DTC (direct to customer, poznámka redakcie) alebo prostredníctvom rozličných projektov, kolaborácii a mediálnych výstupov. Už dávno neplatí klasický scenár typu: založím si značku, nájdem klientelu a idem. Obzvlášť v týchto pre módny trh tak disruptívnych časoch to chce niečo skutočne zásadné, prelomové a prekvapivé, čo najviac neštandardných spojení, nekonvenčných aktivít, prelomových (tzv. break-through) riešení, nápadov, projektov. O to väčšia je možnosť životaschopnosti a posilnenia svojej tzv. niche pozície. Myslím si, že niche postavenie týchto labelov/osobností je ich najsilnejšia stránka. Treba stavať na svojej osobitosti, špecifickosti, špeciálnosti, byť viac direct-, viac community-oriented, viac upevňovať pevné väzby, mať nové formy influencingu, nové mediálne príležitosti, viac cross-komunikovať, experimentovať, testovať a hlavne byť pripravený fungovať agilne a extrémne flexibilne. V tomto tkvie úspech a príležitosť presadiť sa či uplatniť.

stylistka
Slovenská móda sa za posledné roky výrazne posunula vpred, nakoľko je na trhu čoraz väčší dopyt po kvalite a originalite. V porovnaní s minulosťou dostávajú dizajnéri a značky oveľa väčší priestor na prezentáciu a predaj, čo ma veľmi teší. Veľa českých a slovenských dizajnérov sa kvalitou a originalitou vyrovná svetovému dizajnu. Vnímam to najmä u návrhárov, ktorí mali možnosť pracovať alebo stážovať v zahraničí a uplatňujú nadobudnuté skúsenosti na domácom trhu. Mňa osobne najviac bavia tí, ktorí prostredníctvom vizuálnej identity vytvárajú okrem odevov aj príbeh. Dávajú si záležať na každom detaile, od voľby fotografa, stylistu, maskéra, kaderníka a modelky až po vizuál webu a Instagramu, ako to robí napríklad LAFORMELA. V slovenskej móde mi chýba komplexnejšia prezentácia módnej značky ako takej a spolupráca s profesionálmi z fachu. Keďže sa okrem stylingu venujem aj vytváraniu vizuálnej komunikácie, vidím, akú dôležitú rolu zohráva pri podpore predaja a rastu biznisu.

Móda na Slovensku, to je ako vypestovať citrusové plody v nehostinných podmienkach, dajme tomu na Kysuciach. Plody sú malé, majú hrubú šupku, veľa kôstok a sú dosť kyslé. Ale sú naše. Už od počiatku osemdesiatych rokov prežíva móda celosvetovú recesiu. A my môžeme byť radi, že vo svete financií nám ostáva aspoň tá prvopočiatočná láska k tvorbe. Preto mi príde neustále spochybňovanie slovenskej scény, aj keď s dávkou humoru k daným podmienkam, neadekvátne. Aké je to živné pole pre mladých dizajnérov? Na agresivitu niektorých vrstiev sme si síce zvykli, no vo veľkej miere si takto ničíme našu scénu sami. Vďakabohu sú tu aj progresívne a tolerantné platformy, ktoré dávajú nádej, a tá sa navždy otlačí do duše dizajnéra. Konečne je tu čas stierania mantinelov. Doba si žiada viac a slová gentle alebo miera úplne strácajú význam. Preto hlavne v móde očakávam v najbližšom čase veľký zlom.

Budúcnosť slovenskej módnej scény je pomerne ružová, aj keď tomu veľa aspektov nie je naklonených. Módny priemysel je oprávnene atakovaný etickými a ekologickými otázkami. Slovensko si však vo sfére lokálneho dizajnu nachádza svoju cestu. Vysokoškolské štúdium pre budúcich dizajnérov za tým zahraničným zaostáva, preto slovenskí študenti často uplatňujú svoj potenciál na progresívnejších školách v Čechách, napr. na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne alebo na UMPRUM v Prahe. Treba však pochopiť, že móda je v prvom rade biznis, a nebáť sa toho. Preto treba mať dušu workoholika a kapitál. Nestačí naivne veriť, že talent je dostatočným atribútom úspechu. Ten nikdy nestačil, a inak to nie je ani dnes. Na akademickej pôde chýba hlavne ekonomická edukácia a tvrdý realizmus. Nová generácia mladých tvorcov si však uvedomuje potenciál virtuálneho marketingu a vôbec sa ho nebojí, čo je podľa mňa skvelé. Dôležité je spojiť zákazníka s konkrétnymi návrhármi a showroomami a tento náš malý fashion mikrosvet zosieťovať. Treba uznať silu vplyvu ľudí, ako sú Vanda Janda, Zoltán Tóth, Odivi, Boris Kráľ, LAFORMELA či Miro Sabo, nakoľko uchopili nielen krajčírinu, ale vytvorili okolo seba aj hype, ktorý pretavujú do kúpnej sily. Takisto ma nesmierne teší už ročné pôsobenie česko-slovenskej Vogue a novovznikajúce kurátorované projekty, ako je Virvar, ktorý okrem dizajnérskeho showroomu, kde nájdete naozaj špičku z radov našich tvorcov, približuje v online verzii svet módy predstavovaním umelcov a ich tvorby.