Dovedete překonat sami sebe?

To je tak zásadná otázka ako to, čo robí život dobrým životom. Ak by sme to brali z hľadiska výpovednej hodnoty, miery autentickosti, tak by sme sa mohli zhodnúť na tom, že dobré a zlé v portrétovej fotke neexistuje, ak je pravdivá. A predsa. Existujú portréty, ktoré sa nám vryjú do pamäti, srdca a pritom ani sami nevieme, čo spôsobilo to rozochvenie. V tej sekunde totiž spúšť fotoaparátu zastavila čas, zakonzervovala ho a zvýznamnila to, po čom asi každý fotograf túži. Je to jedinečnosť chvíle?  Je to priblíženie sa k podstate nás samých? Možno. A možno je to len taký ten moment, kedy sa zrazu fotografovaný otvorí a to so všetkými vrstvami svojich skúsenosti, poznania, lásky, výhier i prehier.

Je mnoho prístupov a jedným z nich je dôkladne poznať všetko, čo je fotografovi vo vzťahu k fotografovanému k dispozícii. Jednoduchšie by to mohlo byť v prípade známych ľudí, ktorí majú za sebou biografie, profilové rozhovory, ktorí svoje názory prezentujú verejne. Lenže ja na tieto prípravy a predbežné spracovania údajov o ľuďoch, ktorých fotím, veľmi nestaviam. Jasné, že je dobré vedieť základné informácie, ale nerád som ovplyvnený, nechcem mať pred fotením už nejaký rámec, ktorý by ma neskôr posúval do už v minulosti zadefinovaného. Takže v mnohých prípadoch v portrétovej fotografii staviam na prvom stretnutí, našom spoločnom čase, spoznávaní sa. Ak je mojím cieľom urobiť niečo inak a po svojom, túžim to robiť od začiatku. Niekedy je to jasné už po pár minútach, niekedy pomôže rozhovor. Všetko je ale v konečnom dôsledku o dôvere a prepojení.

Už z názvu celého projektu sme vychádzali z dvoch foriem unikátnosti. Prvou je jedinečnosť osobností, ktoré boli pre túto výnimočnú publikáciu vybraní. Každý jeden je svojím bytím, svojou prácou a postojmi inšpiratívnou osobou. Preto bolo pre mňa ako fotografa veľmi obohacujúce vizuálne pristúpiť k ľuďom, ktorí vo svojom živote dokázali prekonávať nielen samých seba, hranice konvencie, ale v týchto prekračovaniach zaužívaného vytvorili niečo hodnotné a zmysluplné. Druhá jedinečnosť, ktorú so sebou projekt nesie, je akési podčiarknutie napredovania v oblasti ich návykov vo vzťahu k vlastnému zdraviu a zdravému životnému štýlu všeobecne. Sloboda a odvaha nachádzať nové nevyšliapané chodníčky je pojítkom všetkých osobností, ktoré som pre knihu fotil, či už je to tanečnica Pavla Harangová, zubárka Erika Mihalovičová, výtvarníčka Gabriela Lautnerová, riadiaci letovej prevádzky Marián Bujdák, hudobný producent Adnan Hamzič, fitness trénerka Ria Hrušovská, umelec Peter Cvik, šéfkuchár Radek Hasman, vizážista Pavel Kortan či kaderníčka Martina Novotná.

Sú projekty, ktoré kvôli pracovnej vyťaženosti ihneď musím odmietnuť a sú také, na ktoré si nájdem s vďakou čas, aj keď mám plný kalendár. Všetko je vec priorít a túžby po vytvorení nielen niečoho esteticky hodnotného, ale aj nejakým spôsobom užitočného. V rámci spolupráce na knihe o výnimočných osobnostiach s IQOS som nemusel dlhšie prehodnocovať. Zaujala ma ihneď hlavná myšlienka, a to dať priestor zaujímavým ľudom, ktorí sa nielen podelia so svojimi životnými príbehmi, ale svojou úprimnou výpoveďou dokážu namotivovať i ostatných k plnohodnotnejšej každodennosti. Páčila sa mi takisto širšia paleta profesných odvetví, ktoré kniha zastrešuje. Vyzdvihnúť prácu významného človeka z gastronómie, z výtvarného umenia, alebo zo stomatológie, prišlo mi to veľmi zaujímavo koncipované.

Kniha Amazing Stories by IQOS patrí do kategórie publikácii inšpirujúcich. Nečaká ale v podstate každý jeden z nás na okamih inšpirácie? Nie je inšpirácia, tvorivé nadšenie, tvorivá nálada, hravosť, radosť, jednou z veličín, po ktorej túžime všetci? Lebo v momente keď cítime potrebu a chuť na sebavyjadrenie, prichádza i dotknutie sa s vnútornou slobodou, s hľadaním, nachádzaním sa a to pre mňa jednoznačne nie je málo.

Ťažká otázka. Rád spomínam na fotenia s topmodelkami ako Irina Shayk, Eva Herzigová, Karolína Kurková, Bianca Balti, Taylor Hill, Jamie Bochert, Crystal Renn, Coco Rocha, Barbara Palvin, Alessandra Ambrosio. Úplne iný prístup fotografovania som musel voliť pri celebritách, ľuďmi z filmového priemyslu, ako boli napríklad Luke Evans, Jeremy Renner, Sharon Stone atď. Výnimočné obdobie bolo, keď sme s Janom Králičkom robili na portrétovej knihe portugalských osobností, mužov, ktorí sa svojou účasťou na projekte postavili za rodovú rovnosť. Prezentácia knihy portrétov vtedy vyústila do vernisáže a mediálneho záujmu v otázke rovnoprávnosti. Asi najradšej spomínam na fotenie portrétov a titulnej stránky pre portugalské GQ, kde som mal možnosť fotiť dnes už 99ročného výtvarníka Cruzeira Seixasa, ktorý v tom roku získal prestížne ocenenie GQ Men of the Year Awards 2018. Tento výnimočný umelec sa nenechal desaťročia nikým portrétovať. 

Neviem o nikom konkrétnom.

Každý významnejší magazín, s ktorým spolupracujem, má svoje vnútorné smernice a tým i práca pre ne si vyžaduje akceptáciu celistvého smerovania. Je to vždy o istom kompromise – fotograf sa snaží byť verný svojmu rukopisu, ale musí sa v istých momentoch i prispôsobiť priestoru, v ktorom tvorí. A samozrejme dôležitý je takisto kultúrny rámec, každá oblasť sveta číta a vníma obraz svojím celkom špecifickým spôsobom. Inak fotím v Amerike, inak v Číne a inú vzletovú plochu pre mňa predstavujú domovina.

Žijeme dobu, kedy už je veľmi ťažko priniesť niečo úplne nové, iné, osobité a originálne. Dobré je pozerať sa pozorne naokolo a neustále spracovávať to, čo nás obklopuje, čo sa nás bytostne dotýka, nájsť si svoj vlastný štýl. Malé resp. osobné témy sa tak stávajú veľkými. Ak je na dnešnej dobe niečo skutočne priaznivé pre fotografiu, tak je to fakt, že ak je silná, môže sa dostať z Olomoucu, Trnavy, Prešova do celého sveta.