Mercedes-Benz Fashion Live! 2026: Odkaz minulosti a odvaha prítomnosti

Pod ikonickou klenbou Starej tržnice sa svetlo, zvuk a pohyb zliali do jedného rytmu. Základom scénografie, ktorú aj tento rok navrhol architekt Juraj Peták, bolo jediné monumentálne gesto – biele pivotové dvere. Ich rám rozdelil plochu na dve rovnocenné polovice a nadrozmerné osemmetrové krídlo doň vnieslo dynamiku. Modelky a modeli ho počas niektorých prehliadok otáčali či posúvali a otvárali tak divákom stále nové pohľady. Scéna sa teda menila priamo pred ich očami a vytvorila dynamický prvok módneho zážitku.

Pondelkový večer otvorilo finále súťaže Best Fashion Talent 2026, nasledovala Monika Mandač so značkou Mandach, po siedmich rokoch sa do Starej tržnice vrátila Petra Kubíková a program uzavrel Jakub Matiašovič. Utorňajší večer patril ďalším autorským výpovediam. Greta Sabik priniesla kolekciu inšpirovanú príbehom Lawrencea z Arábie, svoju prvú samostatnú autorskú prehliadku predstavila Lucia Villárová, po materskej pauze sa vrátila Lenka Sršňová. Veronika Kostková spojila sily s pánskou značkou Justin Paukin a posledné slovo patrilo Lukášovi Krnáčovi. Druhý večer zároveň ukázal, aké nečakané podoby môže mať premena v móde – od poetického brezového hája cez vyprahnutú púšť a digitálny pixel až po pánsky oblek, ktorý definitívne prestal byť fádnou uniformou. Dva večery tak ponúkli pestrú sondu do uvažovania generácie etablovaných aj nastupujúcich slovenských dizajnérov.

Večer otvorilo finále súťaže Best Fashion Talent 2026, ktoré priviedlo na mólo tri mladé dizajnérky s tromi odlišnými kolekciami. Spoločným východiskom bola kultúrna pamäť, ku ktorej každá z nich pristúpila vlastným spôsobom. Ocenenie napokon získala Barbora Necpalová, ktorá porotu presvedčila najmä odvahou experimentovať s materiálmi a výrazným vizuálnym myslením. Za osobitý rukopis a autentickú identitu získala špeciálne ocenenie Lea Hartmannová, ktorá upriamila pozornosť na nastupujúcu generáciu tvorcov a pomohla predstaviť ich prácu širšiemu publiku.

Rodáčka z Hodruše-Hámrov a absolventka Amsterdam Fashion Institute, ktorá dnes tvorí v Londýne, postavila kolekciu na prostredí slovanskej postsovietskej kuchyne. Je to miesto každodenných rituálov, predmetov a spomienok, v ktorom sa drobné starosti prirodzene stretávajú s veľkými spoločenskými otázkami. Necpalová pracovala s absurditou ako zrkadlom spoločnosti a prostredníctvom precízneho krajčírstva experimentovala s materiálmi, pričom vytvorila kolekciu, ktorá stiera hranice medzi módou, umením a funkčnosťou. Jej názov I season with ants odkazuje na pocit jednotlivca v obrovskom systéme, ktorému sa musí neustále prispôsobovať. 

Lea sa vo svojej kolekcii z diplomovej práce vrátila k slovenskej ľudovej kultúre, no namiesto tradičných symbolov ju zaujali rituály, mágia a erotické ľudové piesne. Tie kedysi rozprávali o láske, intimite a ženskom tele prostredníctvom metafor. Práve ich jazyk preložila do súčasného odevu tým, že vlastné štruktúry tkala, plietla, plstila aj tuftovala, pričom pracovala s darovanými, nájdenými a deadstock materiálmi. Výsledkom je kolekcia, v ktorej každý model nesie vlastný symbol, no spoločne vytvárajú jeden súvislý príbeh.

Dizajnérka pochádzajúca z Polomky, ktorá dnes pôsobí v kodanskom ateliéri Andreja Kiripolského, vo svojej tvorbe prepája módny a kostýmový dizajn s materiálovým výskumom a súčasným umením. Východiskom kolekcie sa stali historické odevy, ktorých štruktúry preniesla do nových materiálov. Odevy odtláčala do hliny a čipky či výšivky následne rekonštruovala pomocou prírodného tekutého latexu. Vznikli tak akési „pseudofosílie“ – neúplné a deformované archívy, v ktorých sa folklórny pôvod postupne stráca a mení na experimentálny materiál.

Monika Mandač previedla publikum z denného svetla do noci. Jej slow fashion značka Mandach pracuje s konštruktivizmom a dekonštrukciou, pričom jej nová kolekcia Nocturnal Allure skúma temnú eleganciu nočného života a undergroundových priestorov. Základom sú fluidné siluety, asymetria, odevy s flitrami a  striedajúcimi sa matnými a lesklými povrchmi, ktoré reagovali na každý pohyb. Svetlo raz odrážali, inokedy pohlcovali. Elegancia tu získala surovú, takmer živočíšnu energiu a odev sa stal živou súčasťou priestoru.

Petra Kubíková sa na mólo MBFL! vrátila po siedmich rokoch a s novou kolekciou zároveň vstupuje do ďalšej etapy svojej tvorby. Vychádza z overených strihov, no pozornosť sústreďuje predovšetkým na samotný materiál a jeho vlastnosti. V dámskych modeloch v duchu ležérnej elegancie sa objem stretáva so subtílnosťou, strohá pravidelnosť s organickou plynulosťou a jasný plán s náhodou. Návrat na domácu scénu pre ňu predstavoval spomienku na prvé prehliadky po ukončení štúdia a zároveň príležitosť ukázať, kam sa jej rukopis za posledné roky posunul. 

Večer uzatvoril Jakub Matiašovič so svojou šiestou samostatnou kolekciou JM Altra. Tentoraz sa obrátil k vlastnému tvorivému archívu a k modelom, ktoré definovali jeho posledných päť rokov. Fascinácia československou brutalistickou architektúrou sa opäť premietla do pevných línií, kontrolovaných proporcií a výrazných siluet. Do surového sveta však vstúpil nečakaný prvok tradičného slovenského odevu, ktorý priniesol jemnosť, transparentnosť a zľahka provokatívny kontrast. Názov Altra odkazuje na slovo alter – meniť a pretvárať. Kolekcia tak symbolizuje aj posun od streetwearových koreňov k sofistikovanejším, no stále nositeľným formám. Zároveň ukazuje, že aj vlastný archív môže byť materiálom na nový začiatok. 

Druhý večer otvorila absolventka VŠVU Gréta Šabíková, ktorá používa umelecké meno Greta Sabik. Ako východisko svojej kolekcie zvolila film Lawrence z Arábie (1962). Zaujíma ju vzťah človeka ku krajine, do ktorej vstupuje, a otázka, čo si do nej prináša a čo v ňom naopak zanecháva ona. Kolekcia balansuje medzi uniformitou a premenou; siluety sa počas prehliadky postupne uvoľňovali, strácali pôvodnú jednoznačnosť a nadobudli nový, organický charakter. Odev tak reflektoval proces, v ktorom sa človek a jeho prostredie navzájom formujú. 

Minuloročná finalistka Best Fashion Talent 2025 sa na MBFL! prvýkrát predstavila so samostatnou autorskou prehliadkou. Jej kolekcia vychádza z atmosféry brezových hájov a prirodzeného kolobehu života. Prírodu však neinterpretuje doslovne, skôr ako prchavú náladu a neustály pohyb medzi vznikom a zánikom. Dekonštrukcia, asymetria a surovosť sa stávajú nástrojmi hľadania krásy v nedokonalosti. Príťažlivosť, ktorú predstavuje, nemusí byť uhladená ani trvalá. Niekedy existuje iba v jednom neopakovateľnom okamihu.

Po materskej pauze sa na mólo vrátila aj Lenka Sršňová. Priniesla novú kolekciu, ktorej východiskom je ručne maľovaný motív, následne rozložený do pravidelných farebných štvorcov. Ten istý obraz tak vznikol dvakrát – najskôr ako maľba, potom ako mozaika. Časť motívov sa do textilu vracia prostredníctvom potlače, iné vznikajú precíznym skladaním a zošívaním jednotlivých kúskov látok. Intenzívne farby, geometrické vzory a dôraz na krajčírsky detail opäť potvrdili, že rukopis Sršňovej má na domácej scéne nezameniteľné miesto. 

Veronika Kostková, ktorú poznáme predovšetkým vďaka jej svadobnej móde, tentoraz opustila tradičné romantické predstavy. Kolekcia Heavy in Yor Arms sa obracia k osudovým ženským hrdinkám literatúry – Karenine, Júlii, Ofélii či Izolde – a ich tragickým príbehom lásky. Nežnú bielu a púdrovú paletu nahradili sivé, bordové a antracitové odtiene. Jemnú čipku a šifón doplnili pogumované plátna a štruktúrované korzety. Romantické volány ustúpili surovým, neopracovaným hranám. A na túto emocionálnu výpoveď nadviazala slovenská značka pánskych oblekov Justin Paukin, ktorá postavila pánsku eleganciu do úlohy tichého sprievodcu tragických literárnych hrdiniek. Obleky sa tak stali kontrastným, no rovnocenným prvkom spoločného príbehu.

Vyvrcholením druhého večera bola očakávaná prehliadka Lukáša Krnáča. Dizajnér, ktorý sa nebojí farieb, humoru ani provokácie, tentoraz reagoval na vojnové konflikty, s ktorými je naša spoločnosť dlhodobo konfrontovaná. Prísne línie vojenskej estetiky, maskáčovo-olivovú paletu či výrazné prvky postavil do kontrastu so ženskými siluetami a utilitárny základ zjemnil kamienkami a perím. Vzniklo tak napätie medzi surovosťou vojny a jemnosťou módy, no Krnáč si aj pri vážnej téme zachoval nadhľad, ktorý je pre jeho tvorbu charakteristický. 

Počas oboch večerov bola na prvom podlaží tržnice prístupná aj módna inštalácia v spolupráci so značkou Textile House. Stylistka a zakladateľka Concept Story Barbora Yurkovic vybrala značky Gonoe a Bagbet, ktoré spolu s dizajnérkou Vandou Hauptvogelovou vytvorili upcyklovanú kolekciu z deadstock materiálov second handu Textile House. Projekt pripomenul, že budúcnosť módy sa neodohráva iba v nových kolekciách, ale aj v schopnosti dať nový život existujúcim materiálom. 

Móda sa tento rok presunula z móla aj do kuchyne. Sprievodný program zahŕňal tiež trojdňový brunch So baked! Dendis x Metropol, v ktorom módny návrhár Pavol Dendis vymenil krajčírske nožnice za valček na cesto. V znovuotvorenom legendárnom bistre Metropol na Špitálskej ulici pripravil špeciálne pekárenské menu a limitovaný merch, v ktorom sa jeho charakteristická vizuálna estetika stretla s gastronómiou. Výsledkom bol funky brunch: na makovkách sa zrniečka maku poskladali do jeho loga, brownies pripomínali jeho sukne v miniatúre a celé menu pôsobilo ako módna kolekcia – len ste ju okrem skúšania mohli aj ochutnať. Pod hravou formou zostala prítomná úcta k tradičným remeslám, ktorú si rodák z Oravy nesie celou svojou tvorbou.

Ak vás niektorá z týchto kolekcií zaujala natoľko, že si ju chcete pozrieť zblízka, prípadne si z nej rovno odniesť vlastný kúsok, zamierte do Concept Story. V rámci exkluzívnych pop-up prezentácií sa tu s tvorbou dizajnérov môžete stretnúť aj osobne. Monika Mandač a jej značka Mandach sa predstavila 5. novembra, Petru Kubíkovú môžete stretnúť 12. novembra a tvorba finalistiek Best Fashion Talent bude dostupná v priestoroch 19. novembra. 

Trinásty ročník podujatia Mercedes-Benz Fashion Live! opäť ukázal, že slovenská móda sa nebojí hovoriť o minulosti, súčasnosti ani o témach presahujúcich samotný odev. História tu nebola uzatvoreným archívom, ale skôr živým materiálom, schopným pretvárať, spochybňovať a objavovať svet v nových súvislostiach. Tradícia a súčasnosť nemusia stáť proti sebe. Práve v ich vzájomnom dialógu môže vznikať podhubie, ktoré bude slovenskú módnu scénu formovať v nasledujúcich rokoch. A my sa už teraz tešíme, čo prinesie jej ďalšia kapitola.