Bu-bu-bu! Aj strach má svoje čaro a festival Grape ukázal, že temnota môže byť rovnako fascinujúca a inšpiratívna ako svetlo

Strach je jednou z najsilnejších ľudských emócií. Dokáže nás ovládnuť, paralyzovať, ale aj inšpirovať. A keďže Grape nie je len taký obyčajný festival, miesto zábavy sa premenilo na priestor, kde som sa nemusela báť tmy, pretože práve v nej môžem nájsť silu a premením strach na inšpiráciu v nespočetných podobách. 

A presne tak aj bolo. Na Grape som pochopila, že strach je iba maska, pod ktorou sa skrýva odvaha a ňou v sebe budujem silu. Tma, ktorá ma obklopovala, bola paradoxne živá, plná príbehov, zvukov, emócií. 

Vždy som verila, že móda a hudba sú silné formy vyjadrenia. Festivalová móda dodala tomuto kultúrnemu sviatku ďalšiu dimenziu. Mohla by som písať o tom, aké boli festivalové outfity stylish, napríklad ten môj od Pavla Dendisa, aký neskutočný hudobný zážitok bol koncert Toma Odella, aké chutné bolo bun bo nam bo z Phočkárne či aké zaujímavé boli inštalácie od Viktora Freša, ale potrebujem povedať viac ako len to. 

V atmosfére festivalu, na ktorom sa strach stal témou hodnou oslavy, som sa zamýšľala nad tým, s čím sa mi táto emócia spája. Obklopená ľuďmi, ktorí žijú pre umenie, tvorbu a slobodu byť tými, kým naozaj sú. Na jednej strane s niečím neznámym, čo neviem pomenovať a predpovedať, ale zároveň s tým zázračným chvením v hrudi; keď ho potlačím a prijmem, nič nestratím, ale naopak získam. Pripomínalo to magický rituál, pri ktorom sme sa všetci spojili v tanci so svojimi strachmi. Cez oblečenie, scénickú inštaláciu alebo hudobný výkon.

V atmosfére festivalu sa zamýšľam aj nad znepokojivou budúcnosťou Slovenska. Zajtrajšok našej krajiny, ktorého sa bojíme a ktorý môže byť paralyzujúci. Festival Grape mi však ukázal, že aj obavy môžeme premeniť na tvorivú silu, ktorá nám pomôže nestrácať nádej a spoločne budovať krajinu, v ktorej chceme zostať žiť. 

A možno presne preto sme tam aj všetci prišli – aby sme zabudli na to, čo sa v kultúre i celej našej malej republike deje a užili si jedinečný moment a jedinečnú atmosféru. Ako keď som si uprostred tancujúceho davu uvedomila, akú silu máme, keď sme spojení. Tmavá budúcnosť môže byť aj svetlá, ak nájdeme silu ju zmeniť. Svetlo predsa dokáže poraziť tmu.