Parkúrový jazdec Bronislav Chudyba: Kôň je pre mňa na prvom mieste, až potom šport

Keď som bol malý, okúsil som, ako sa hovorí, z každého rožka troška – drezúru, dostihy poníkov a nakoniec parkúr, ktorý mi pripadal najzaujímavejší. Fascinovalo ma, ako treba všetko predvídať, ovládať vlastné emócie, ako koňa motivovať a byť s ním jedno telo i myseľ. V parkúre navyše potrebujete cit pre správne tempo a dištanc. Úplne som tomu prepadol.

Ak hovoríme o športovom úspechu, je to štvrté miesto v päťhviezdičkovom GP v St. Moritzi. Potom tretie miesto v Mexiku na Longines Global Champions Tour, Majstrovstvá sveta v Tryone, kde som bol dvadsiaty siedmy a tým pádom som skočil do ďalšej sezóny v tíme Doha Falcons v sérii Global Champion Tour a mal som možnosť precestovať svet. Ak hovoríme o osobnej sfére, je to poznanie, že aj človek z obyčajných pomerov s veľkými snami môže uspieť, len treba byť odhodlaný a tvrdo pracovať.

S mojím tímom sa staráme o kone dvadsaťštyri hodín denne. Kone nie sú ako hokejka, každý deň potrebujú ošetrovanie a starostlivosť. Práca s nimi je životný štýl. Veľa ľudí si ani nedokáže predstaviť, koľko času, citu a myšlienok potrebujú. Ale stojí to za to, každý deň mi dodávajú energiu a som vďačný za to, že s nimi môžem tráviť čas. Každý kôň má jedinečný charakter, nálady, pocity a keďže nedokáže hovoriť, musíte viac-menej vycítiť, čo potrebuje. Snažím sa, aby kone boli čo najviac von z boxu – na prechádzke, vo výbehu, skrátka na čerstvom vzduchu.

Rád komunikujem s ľuďmi, ale biznisu sa venujem hlavne preto, aby som mohol športovať. Je to finančne náročné a zatiaľ nemám partnerov ani sponzorov, aby som nemusel podnikať.

Skúsim sa kvalifikovať na olympiádu. Je to veľmi náročné, lebo z našej skupiny (od Estónska až po Turecko) sa kvalifikujú len dvaja jednotlivci a dva tímy. Kvalifikácia prebieha od 1. januára do 31. decembra 2023. Počíta sa iba s dvojicou jazdec a kôň , preto sa snažím naplánovať formu a preteky, ktoré by som mohol absolvovať a nazbierať na nich čo najviac bodov. Chcem si však byť istý, že nejdem na doraz síl svojho koňa, aby mal po celý čas rovnakú motiváciu, chuť a bol zdravý. Kôň je pre mňa vždy na prvom mieste, až potom šport.

Áno, vo Švajčiarsku som žil jedenásť krásnych rokov, ale Slovensko je stále môj domov. Domov je vždy len jeden.

Mojou túžbou, snom a motiváciou je dokázať, že aj zo Slovenska sa dá vypracovať do najvyššej svetovej ligy. Skúsim dať dohromady tím koní, ich majiteľov, sponzorov, s ktorými by som sa mohol vrátiť späť na svetové preteky. Sezónu by som chcel začať vo februári v španielskej Valencii a potom pokračovať podľa aktuálnej formy koní a finančných možností.